Conti france sk 1140x86
Thumb hlavna Thumb dsc 7245 Thumb dsc 7303 Thumb dsc 7207 Thumb dsc 7203 Thumb img 8186 Thumb img 8207 Thumb img 8202 Thumb img 8214 Thumb img 0107 Thumb img 0121 Thumb img 8238 Thumb img 0137 Thumb img 0170 Thumb img 0176

Honda Civic Type R & Hyundai i30 N: Súboj hot-hatchov

Do kategórie hot-hatchov vstúpil veľkým treskom. Po prvých jazdách nebolo snáď jediného novinára, ktorý by z okruhu Vallelunga pri Ríme odchádzal bez úsmevu na tvári. S odstupom času však treba nechať emócie vyprchať a postaviť Hyundai i30 N proti konkurencii.

 

Veľmi nás teší, že hneď v prvom domácom porovnávacom teste sa Huyndai stretol s najrýchlejším hot-hatchom súčasnosti - Hondou Civic Type R, ktorá drží aj rýchlostný rekord na Nordschleife. Obe autá sme vytiahli na Slovakia Ring a niekoľko kôl na čas s nimi odjazdil náš okruhový pretekár Štofi Rosina. Nejazdili sme však plnú verziu okruhu, ale len jednu zo skrátených verzií. Kvôli rekonštrukcii zadnej časti trate.

Prostredná koncovka výfuku v stredných otáčkach vytvára podtlak, nasáva okolitý vzduch a vďaka tomu obmedzuje dunivý zvuk, ktorý by pri dlhších cestách mohol
byť otravný. Hoci výfuk Hondy „nestrieľa“, rozhodne ho budete počuť.

 

Ako to vyzeralo a dopadlo už možno viete, pokiaľ ste sledovali vianočné vydanie relácie Motoring. Ak nie, video nájdete na našom youtube kanáli Autožurnál. V textovom pokračovaní testu vám chceme sprostredkovať niekoľko dojmov z každodenného užívania týchto vozidiel.

Extravagantný vonkajší dizajn sa odráža aj v kabíne. Sedadlá sú výborné, ale červenej farby je na náš vkus vnútri priveľa.

 

Hyundai i30 N na prvý dotyk pôsobí hutným a zároveň veľmi prívetivým dojmom. Nevzbudzuje taký rešpekt ako Honda Civic Type R. Spojka je trochu tuhšia a kulisa radenia precíznejšia, no nevyžaduje takú presnú ruku ako Honda. Jednotlivé „kvalty“ tam padajú samé, akoby ich priťahoval magnet. Prekvapili ma pohodlné kožené sedadlá, ktoré rozhodne nezvierajú telo ako nejaké korýtka. Nekompromisné sedadlá Recaro sú určené len pre niektoré trhy. Na každodenné použitie ale odporúčame klasické látkové sedačky, manuálne nastaviteľné. V porovnaní s elektricky ovládanými sa dajú nastaviť nižšie, čo mnohí určite ocenia. Interiér pôsobí celkovo veľmi solídnym dojmom, pokiaľ ide o architektúru aj kvalitu vypracovania. Viac sa nám pozdával aj multimediálny systém modelu i30 než v Honde, kde sa jeho logika výrazne zlepšila, ale stále nie je taký intuitívny ako v kórejskom aute. Možno ste sa stretli s názorom, že jeho podvozok je na bežných cestách priveľmi tuhý, aj v normálnom režime adaptívnych tlmičov. Táto pocitová tuhosť však podľa nás vychádza v prvom rade z pevnosti celého auta, teda karosérie predovšetkým, ktorá je na viacerých miestach dodatočne vystužená. Je to teda tuhosť, ktorá ku takémuto autu patrí.

S pneumatikami rozmeru 245/30 ZR20 je to na slovenských cestách občas peklo.

 

Z Hondy sršia gény zdedené z motoristického športu. Stačí, aby som sa v nej odviezol do obchodu pre chlieb a hneď viem, že šoférujem výnimočné auto. Civic vie byť svojím spôsobom až nepríjemný. Akoby išlo o pretekársky špeciál. Spojka je pomerne ostrá, radenie tuhé a kovová hlavica radiacej páky chladná. Najmä v zimných mesiacoch je potrebné mať v prvých momentoch pokiaľ sa auto zohreje rukavice, inak páka nepríjemne chladí. Adaptívnym tlmičom pri bežných mestských presunoch najviac svedčí základný režim, nazvaný sport. Ak podvozok prepnete do komfortného módu, tlmiče síce zmäknú, ale na nerovnostiach začnú do karosérie prenikať tupé rázy od 19-palcových kolies a auto sa začne divným spôsobom pohojdávať v pozdĺžnom smere.

Zato Hyundai útočí na city šoféra iným spôsobom, stačí na volante zapnúť režim „N“. Výfuk odrazu začne strieľať, akoby som sedel v pretekárskom aute a mal zapnutý systém ALS. Hyundai ho samozrejme nemá, streľba je tu iba na efekt. Niekomu to môže pripadať násilné, ale väčšina z nás jasala nadšením. V pravej vetve výfuku sa otvorí klapka, riadiaca jednotka pošle do motora kvapku benzínu navyše a upraví predzápal tak, aby palivo zhorelo až vo výfukovom potrubí.

Výfuk je jednou z najlepších častí tohto auta. Hoci „strieľanie“ nemá žiadny priaktický význam, vie navodiť tú správnu atmosféru.

Verzia Performance vraj kvôli väčším brzdám nemôže mať menšie kolesá ako „devätnástky“.

 

Rozdiely nájdeme pod kapotou, hoci tam v oboch prípadoch pracujú prepĺňané benzínové dvojlitre. Hyundai má veľmi pekný prejav. Nevezie sa na vlne veľkého krútiaceho momentu, silu z neho treba dolovať otáčkami. To najlepšie ukáže až tesne pred zásahom obmedzovača. Atmosféru mi pripomínajú aj jeho rýchle reakcie na pokyny plynovým pedálom.

Turbo v Honde sa nadýchne a následne prichádza doslova explózia sily. S výnimkou najnižších otáčok Type R vládze vždy. Motor má ohromný ťah a s autom sa doslova hrá. Hoci je nástup Newtonmetrov skôr skokový, aj tento agregát vie predviesť akú takú gradáciu výkonu tesne pred zásahom obmedzovača. Všetky vnemy z motora však vždy prehluší jeho ohromná priam mamutia sila. Zrejme aj to je dôvod, prečo Honda Civic Type R dostala mechanický samosvorný diferenciál Torsen. Ideálny by azda bol lamelový samosvor, ale aj torsenov funguje dobre. Všetko iné, akákoľvek náhrada by pod náporom sily motora asi dlho nevydržala. Aj v Hyundai dokáže diferenciál po pridaní plynu pekne utiahnuť stopu. Ide o variáciu na tému elektricky ovládanej lamelovej spojky, akú poznáme z pohonov 4x4. Tak ako celé auto, ani samosvor nepôsobí vyslovene hulvátskym dojmom. Neťahá prudko za volant, pracuje citlivo, a účinne. Hoci, mal som možnosť vyskúšať si aj slabší Hyundai i30 N bez prívlastku Performance a musím povedať, že samosvor mi na moje veľké prekvapenie až tak nechýbal. Technici sa evidentne vyhrali s geometriou, pretože predné kolesá majú výbornú priľnavosť. Samozrejme len do chvíle, keď začnete vo výjazdoch zo zákrut začnete vyslovene dupať na plyn. Prípadne keď zaprší.

Hyundai je vnútri civilizovanejší ako Honda. Páčia sa nám diódy signalizujúce studený motor i blížiaci sa zásah obmedzovača. Jazdné režimy sa menia priamo na volante.

 

Hyundai jazdí veľmi precízne a právom si hovorí hot hatch. Niet pochýb o tom, že Kórejčanom sa vstup do tejto kategórie náramne podaril. Za volantom Hondy sme si niekoľkokrát povedali, že presne takto musí chutiť ozajstný pretekársky špeciál. Doširoka rozkročený, výkonný a zároveň nútiaci človeka byť neustále v pozore. Dostať sa na hranu jeho schopností na bežnej okreske je podľa nás nemožné. Kým Hyundai bez problémov poslúži ako auto na každý deň, v Honde treba mať „prah bolesti“ posunutý ďalej. Autu treba niečo obetovať, ale zimomriavky stoja zato. Akurát škoda toho dizajnu.

 

model  Honda Civic
Type R 
Hyundai i30
N Performance
Motor  2.0 VTEC Turbo  2.0 T-GDi
zdvihový objem [cm3]  1 996 1998
výkon [kW/k]  235/320  202/275
pri otáčkach [1/min] 6 500 6000
krútiaci moment [Nm] 400 353 (378)
pri otáčkach [1/min]  2500 - 4500  1450 - 4700
pohotovostná hmotnosť [kg]  1305 - 1345  1429
maximálna rýchlosť [km/h]  272 250
zrýchlenie z 0 na 100 km/h [s]  5,8 6,1
kombinovaná spotreba [l/100 km]  7,7 7,1
batožinový priestor [l]  420 381
cena testovaného vozidla od [€]  34 290 29 990