135 19 hyund kampan i range 1140x190px 1
Thumb 27f Thumb 22f Thumb 21f Thumb 23f Thumb 24f Thumb 25f Thumb 26f Thumb 28f Thumb 29f Thumb 30f Thumb 31f

Naftový Abarth výkonom neohúril, ale do histórie sa zapísal aj tak

Taliani v sedemdesiatych rokoch vyhrali najdlhšiu automobilovú súťaž na svete, aby urobili dobrú reklamu naftovému motoru.

Zo slova „diesel“ sa v ostatných mesiacoch stala takmer nadávka. Sami posúďte, či zaslúžene alebo nie. Prenesme sa však o dobrých 40 rokov naspäť, keď naftové motory pod kapotami osobných áut neboli samozrejmosťou.

Športové oddelenie značky FIAT od nepamäti ťažilo zo sériových modelov maximum. Napríklad FIAT 500 Nuova mal vo verzii Abarth 695 SS bezmála dvojnásobný výkon v porovnaní so štandardným modelom. Po cestách "lietal" rýchlosťou 140 km/h, zatiaľ čo obyčajná Päťstovka ledva vytlačila ručičku rýchlomera k stovke.

V sedemdesiatych rokoch minulého storočia opustil brány Abarthu veľmi netradičný špeciál. Poháňal ho štvorvalcový motor s objemom až 2445 cm3, ale výkon dosahoval biednych 51,5 kW (70 k).

Ako prezrádza názov auta - FIAT 131 Diesel Abarth - pod kapotou klepotal atmosférický naftový motor. Navyše, z dnešného pohľadu išlo o extrémne jednoduchý komôrkový diesel.

Nafta v osobných autách vtedy nemala veľa priaznivcov, no Taliani aj tak pripravovali pre sériový sedan FIAT 131 dva vznetové štvorvalce - slabší s objemom 2,0 litra (44 kW/60 k) a vyššie spomenutú dva-štvorku.

Ako pred spustením predaja spropagovať naftový motor? Ideálne prostredníctvom motoristického športu.

Technici Abarthu namontovali diesel do súťažnej verzie 131 Rally. Motor sa zriekol akýchkoľvek výkonových vylepšení. Zadné kolesá roztáčal cez upravenú päťstupňovú manuálnu prevodovku a samosvorný diferenciál.

Vznikli iba štyri exempláre. Jeden testovací a tri určené na preteky.

Taliani sa v roku 1977 prihlásili na vytrvalostný maratón Londýn - Syndey. Bolo to jedno z mála podujatí, kde viac ako výkon, rozhodovala spoľahlivosť a nízka spotreba. Čím menej tankovania, tým menej strateného času. Navyše, naftový Abarth mal až stolitrovú palivovú nádrž.

Trať dlhá 30 000 kilometrov viedla cez tri kontinenty a pätnásť krajín - od Kráľovskej opery v Londýne k Opere v Sydney. Autá síce jazdili v bežnej premávke, ale rozhodne nešlo o výlet.

Posádky sedeli v kokpitoch svojich špeciálov prakticky non-stop (s výnimkou presunov lietadlom a loďou), museli prejsť všetkých 30 kontrolných bodov a plniť prísne časové limity. Napríklad na zdolanie 13 200 kilometrov v austrálskej buši mali sedem dní a 16 hodín. Priemerná rýchlosť sa pohybovala okolo 72 km/h, a to nie je málo.

Z troch továrenských posádok tímu FIAT Abarth došli do cieľa dve. Francúzi Robert Neyret a Marianne Hoepfner triumfovali vo svojej triede, čo naftovému motoru prinieslo obrovskú publicitu. Necelý rok po veľkolepom víťazstve debutoval sériový FIAT 131 Diesel na turínskom autosalóne.