Continental 2018 oktober 1140x86
Advertisement
Thumb  dsc3463 trollstigen2 Thumb  dsc3449 oslo4 Thumb  dsc3458 pumpa2 Thumb  dsc3436 oslo2 Thumb  dsc3468 trollstigen3 Thumb  dsc3480 trollstigen7 Thumb  dsc3487 trollstigen8 Thumb  dsc3508 trollstigen10 Thumb  dsc3523 trollstigen12 Thumb  dsc3536 alesund2 Thumb  dsc3548 alesund4 Thumb  dsc3561 tunel Thumb  dsc3580 arcticroad1 Thumb  dsc3588 arcticroad4 Thumb  dsc3600 arcticroad6 Thumb  dsc3644 trondheim3 Thumb  dsc3647 trondheim5 Thumb  dsc3702 helgeland2 Thumb  dsc3718 helgeland4 Thumb  dsc3732 passat Thumb  dsc3738 pozorsob Thumb  dsc3774 trajektx Thumb  dsc3781 pg Thumb  dsc3845 helgeland10 Thumb  dsc3858 hranicasevernypolarnykruh Thumb  dsc3905 helgeland15 Thumb  dsc3924 bodo1 Thumb  dsc3932 bodo3 Thumb  dsc3974 pg Thumb  dsc3981 lofoty2 Thumb  dsc4019 lofoty4 Thumb  dsc4020 lofoty5 Thumb  dsc4035 passat Thumb  dsc4047 lofoty9 Thumb  dsc4058 lofoty12 Thumb  dsc4084 lofoty14 Thumb  dsc4086 dom Thumb  dsc4123 lofoty15 Thumb  dsc4129 lofoty17 Thumb  dsc4138 lofotyryba Thumb  dsc4149 lofotykamp Thumb  dsc4187 lofotyzapadslnkaauto Thumb  dsc4241 passat Thumb  dsc4288 andoya2 Thumb  dsc4310 andoya4 Thumb  dsc4333 andoya7majak Thumb  dsc4343 andoya9 Thumb  dsc4355 andoya11lodka Thumb  dsc4356 mapka Thumb  dsc4399 senja2 Thumb  dsc4403 senja3 Thumb  dsc4438 tromso2 Thumb  dsc4471 supermarket Thumb  dsc4483 finsko Thumb  dsc4499 stokholm1 Thumb  dsc4506 stokholm3 Thumb  dsc4571 magnetky

Nórsko - 350km za severným polárnym kruhom

Po minuloročnej výprave do Kaliningradu a Pobaltia vyrážam tento rok ešte ďalej na sever. Cieľ je Nórsko, konkrétne súostrovie Lofoty. Čaká ma 13 dňové dobrodružstvo, z toho takmer polovica za severným polárnym kruhom. Niekoľko týždňov plánujem trasu, pýtam sa ľudí, čítam články na nete a pozerám videá. Chcem byť pripravený no napriek tomu nemám detailný itinerár, ktorého sa budem držať. Skúsenosť mi vraví, že na najkrajšie miesta ma navedú cestovatelia, s ktorými sa dám do reči. Predbežne má celý okruh cca 4 500 km cez Štokholm-Oslo-Alesund-Tromdheim-Bodo-Moskenes-Andenes-Tromso-Štokholm.

Mojím štvorkolesovým spoločníkom bude Volkswagen Passat Variant Alltrack 2.0 TDI 4MOTION DSG 140kW/190k. Je to skvelé všestranné auto s mamutím dojazdom cez 1 200 km (na okresných cestách), mierne zdvihnutý podvozok a 4Motion ma podržia mimo asfaltu a hlavne po sklopení operadiel zadných sedadiel dostanete rovnú plochu, takže sa tam dá vyspať. Páči sa mi, ako má koncern VW zvládnuté asistenčné systémy. Verte mi, že adaptívny tempomat, automatické prepínanie diaľkových svetiel, asistent zachovania jazdného pruhu s aktívnym zásahom do riadenia pre udržanie v pruhu asistent na monitorovanie mŕtveho uhla v kombinácii so 7-stupňovou dvojspojkovou automatickou prevodovkou DSG, sú pri takomto nájazde kilometrom za krátky čas vítanými pomocníkmi.

Je 6:00 ráno a ja vyrážam z Banskej Bystrice do Katovíc. Pre zjednodušenie cesty prvý úsek cesty do Štockholmu letím s WizzAir.com. Je to limitujúce z hľadiska batožiny, môžem si zobrať len 10 kg príručku a 20 kg príplatkovú batožinu, ale šetrím presun tam a späť asi 3 500 km a 4 dni cesty. Po hodine a pol prilietam na letisko Skavsta vzdialeného od Štokholmu asi 100 km. V autopožičovni Europcar na mňa už čaká Alltrack. Hlavným dôvodom, prečo Europcar bolo, že boli jediní ochotní sa so mnou baviť o presnej značke a modeli auta. Perfektný prozákaznícky prístup, palec hore. Inak ma všade odbili, že dostanem niečo v tejto triede, ale nevedia čo. Okrem toho bola cena za požičanie auta takmer o polovicu nižšia ako v Oslo. Preberám auto a vyrážam do cca 450 km vzdialeného Osla.

Štokholm, nazývaný aj Benátky severu.

Oslo, okrem toho že je hlavné, je aj najľudnatejšie a najväčšie mesto Nórska s vyše 1 000 ročnou históriou. Všetky dôležité pamiatky sú viac menej v centre prístupné pešo alebo na bicykli. Fakt je, že v meste cítiť tlak na znižovanie emisií a je príjemné, že sa to deje z iniciatívy ľudí a nie, že ich do toho niekto tlačí reštrikciami. Nie je pravda, že sa do centra nedostanete na aute s konvenčným motorom. Buď sa do konkrétnej ulice dostanete autom alebo nie a je jedno, aký má pohon. V centre tiež nie sú bežné nabíjačky na elektromobily pri každom parkovacom mieste, aj keď by sa pri koncentrácii elektromobilov uživili. Ja som takú ulicu napríklad ani nenašiel. Doobeda som sa prešiel po centre a vyrazil na sever po hlavnej ceste E136. Prvých zruba 300 km je doslova vydretých. Cesta je nudná a najvyššia povolená rýchlosť mimo diaľnice je 80 km/h, s častými obmedzeniami na 60 až 40 km/h. Ich dodržiavanie je väčšinou poistené radarom. Zhruba od mesta Dombås sa však cesta začína kľukatiť cez hory. A tu niekde sa pre mňa začína Nórsko, do ktorého som sa zamiloval. Od tejto chvíle priatelia je to už všetko, len nie nuda.

V severnej časti Nórska, zhruba od úrovne Alesundu, je 6 ciest, z ktorých doslova padnete na zadok a bez debaty ich radím k top šoférskym destináciám na svete. Sú to Trollstigen a ďalej na juh smer Geiranger cez Valldal, The Atlatic Road, Helgeland, Lofoty, Andøya Scenic Route a Senja Scenic Route (viac info www.nasjonaleturistveger.no). Či veríte alebo nie, Trolovia sú skutoční a majú aj svoju cestu. Trollstigen je záverečným bodom na scénickej ceste 63 z Geiranger cez Valldal. Dostať sa na vrchol Stigrøra (858 m) 11 vracákmi, s úžasným výhľadom do údolia, je skutočný zážitok. Hore si môžete scenériu v celej svojej dramatickosti pozrieť z oceľovej vyhliadky, prípadne sa osviežiť v panoramatickej reštaurácii. Cesta je v zime zatvorená, obyčajne ju otvoria koncom mája alebo začiatkom júna. Už s prichádzajúcou nocou pokračujem ďalej dole údolím do Valldal a popri fjorde do Alesundu.

Cesta Trollov stúpa od hladiny mora až do 858 m n. m..

Sústavou podmorských tunelov som sa dostal z Alesundu na maják Alnes. V tuneloch sa, pre mňa nezvyčajne, ide najprv strmo dolu a potom strmo hore. Dôvod neznámy, tipujem, že kvôli tlaku vody. Svojimi na hrubo osekanými stenami mi pripomínajú skôr baňu ako tunel. Po pár kilometroch späť vedľajšími cestami popri starých mostoch pri Skodje sa naloďujem na prvý z celkovo 11 trajektov do Molde a po ceste 64 do Vevang, kde sa začína slávna The Atlantic Road. Spája ostrov Averøy s pevninou, bola dokončená v roku 1989, skladá sa z 8 mostov a meria 8 274 metrov. A je na nej asi najfotogenickejší most na svete. Nocujem v kempe, a keďže už nemali voľnú chatku a ja nemám stan, spím v aute. Ráno sa budím celý otlačený. Uvedomujem si, že už nemám 20, a padá rozhodnutie kúpiť si na ďalšie prespanie v aute nafukovačku.

Bránou na sever je mesto Trondheim - korunovačné mesto Vikingov. V meste ústi do 130 km dlhého fjordu Trondheimsfjorden rieka Nidelva. Práve podľa nej dostalo mesto meno Nidaros a dlho bolo hlavným mestom Nórska. Už vyše 1 000 rokov, od dôb, kedy vikingskí králi Olaf I a Olaf II prijali kresťanstvo, až doteraz, je Nidaros (Trondheim) pútnickým miestom.

Zatiaľ ide všetko podľa plánu. Cesta ubieha, stále mám slnečno takmer bez oblaku. Vraj padajú teplotné rekordy za posledných 70 rokov. Teploty sa stále držia okolo 30° C. Nie je sa kam ponáhľať a tak za mestom Steinkjer opúšťam hlavnú cestu a ďalej pokračujem na sever vedľajšími cestami popri fjordoch smer Bodo, odkiaľ ide loď na Lofoty. Idem po scénickej ceste po pobreží v oblasti nazývanej Helgeland. Skladá sa z niekoľkých ostrovov a fjordov pospájaných 7-mimi trajektami. V hoteli alebo kempe si zoberte infobrožúru. Je aj v angličtine/nemčine a je v nej mapka s naznačenými trajektami, kilometrami, ktoré musíte prejsť, resp. dobou plavby na trajekte a časmi odchodov trajektov. Tiež sú tam možnosti ubytovania. Samozrejme, že keď som na Slovensko oznámil, že mám bezoblačno, na druhý deň sa zatiahlo. Ale padlo mi to vhod. Na predposlednom trajekte z Kilboghavn do Jektviku prekračujem severný polárny kruh. Ešte nie som ani v polovici cesty a mne už dochádzajú superlatívy na opis prírody. Nádherné výhľady, úzke cesty, tunely a mosty ma nechali s otvorenými ústami.

Mosty aj tunely v Norsku sú veľkolepé a vždy zadarmo.

V Bodo som sa nalodil na najdlhší, 3,5 hod. trvajúci trajekt na Lofoty. Zoberte si so sebou na palubu z auta všetko, čo budete potrebovať, pretože nákladný priestor zamkýnajú. Môj notebook ostáva v aute. Nevadí, fotky odzálohujem večer.

Lofoty sú nádherné. Vďaka životodarnému Golfskému prúdu, je život na nich od pradávna úzko spojený s rybolovom. Každoročne v januári sa sem priplávajú neresiť húfy arktickej tresky. Sezóna trvá až do apríla. Uvádza sa, že rybári vylovia až 30 000 ton ročne. Ryby vypitvú a sušia 3mesiace na drevených stojanoch. Ešte v júli cítiť všade rybacinu. Pre Lofoty sú typické červené rybárske domy Rorbu, ktoré sú zasadené do fjordov a pri každom sa hojdá rybárska loďka. Červené sú preto, lebo červená farba bola najlacnejšia. Bielu si mohol dovoliť iba bohatší človek. A tak rybárske domy a hospodárske budovy sú červené. Postupne objavujem rybárske dedinky Å (súčasne aj posledné písmeno nórskej abecedy), Moskenes, Reine, Hamnoya a Nusfjord. Cestou sa snažím vymetať vedľajšie cesty, aby mi nič neuniklo. Na noc som zakotvil v kempe na pláži Utakliev. Vonku je ideálnych 24° C. Ugriloval som si mäso, dal si k tomu pivo a spal v aute za severným polárnym kruhom s 5-hviezdičkovým výhľadom na západ slnka. Absolútna cestovateľská paráda.

Hranica severného polárneho kruhu.

Na chvíľu konečne prišlo nórske leto. Začalo pršať, ale teplota je stále na tričko. Opúšťam južný, alebo povedzme hlavný, ostrov Autvagoya a z ostrova Hansseloya sa cez parádny most dostávam na ostrov Langoya a vyrážam ďalej na sever na ostrov Andoya, smer Andenes. Tu už samozrejme opäť po vedľajšej scénickej ceste na západnom pobreží. Bola to skvelá voľba, všade nádherné výhľady. Mojim posledným trajektom na tejto ceste som z ostrova Andoya presunul na ostrov Senja a vydal sa po vedľajšej ceste na severnej strane smer trajekt do Tromso. Myslel som si, že ma už v Nórsku nič neprekvapí, ale táto horská cesta s krásnymi výhľadmi ma dostala do kolien. Trochu som sa zdržal a nestihol posledný trajekt o 4 minúty. Zakýval som mu a do Tromsa si spravil 150 km zachádzku. Nevadí, o jednej v noci, keď som prišiel, bolo ešte aj tak svetlo. Tak ma napadá, že veta, „Jasné, prídem (z piva) ešte pred zotmením“, tu naberá iný rozmer.

Výhľad na západ slnka z auta je najlepšia telka.

Tromsø - Paríž severu - je najväčšie mesto na severe Škandinávie. Geograficky je o chlp vyššie ako Murmansk. V minulosti to bol východiskový bod pre lovecké a neskôr expedičné výpravy do arktických oblastí a na severný pól. Preto ho volali aj „Brána do Arktídy“. Pre svoju polohu 350 km severne od severného polárneho kruhu je Tromsø vyhľadávané od septembra do marca pre pozorovanie polárnej žiary. Od mája do konca júla si tu môžete užiť polárny deň. Tromsø bolo najsevernejší a zároveň posledný nórsky cieľ mojej cesty. Zvrtol som to na juh a čaká ma takmer 1600 km cez Fínsko do Švédska a popri Botnickom zálive dole do Štokholmu. Toto je cesta, ktorou chodia aj slovenskí rybári, keď idú na ryby do Nórska (Tromsø/Bodo) autom. Kvôli vyššej maximálnej povolenej rýchlosti (100 km/h/110 km/h vs max 80 km/h) je rýchlejšia. Vo Švédsku je cesta povedzme “rýchlostného” typu. Striedavo má každý smer 2 pruhy. Prekvapilo ma, že na cestách je vidieť dosť veľa amerických veteránov z 50/60/70- tych rokov. Všetky krásne zreštaurované a naleštené.

Trondheim (Nidaros) - Korunovačné mesto Vikingov.
 

Štokholmom uzatváram moju severskú cestu. Je to mesto plné farieb nazývané Benátky severu. Najzaujímavejšie je staré mesto so svojimi úzkymi uličkami. Je tu napríklad aj najstaršia reštaurácia na svete Den Gyldene Fryden, ktorá funguje od roku 1 722, Nobelovo múzeum, kráľovské sídlo atď. Oplatí sa aj odviesť metrom, ktoré má naozaj zaujímavé stanice.

Poznatky z Nórska, ceny, alkohol

O Nóroch sa vraví, že sú chladní, ale ja mám opačnú skúsenosť. Ľudia, ktorých som stretol boli extrémne milí a priateľskí. Úsmev ako sociálny lubrikant (vďaka Lada Svetom za terminológiu) tu fungoval výborne. Všetci boli ochotní poradiť čo vidieť, kam ísť. Nórsko nie je v EU, pretože vstup Nóri už 2x odmietli v referende. Ale je členom dohody o Schengenskom priestore, a tak na cestovanie stačí občiansky preukaz. Vďaka ťažbe ropy je to jedna z najbohatších krajín na svete a pravidelne vyhráva rebríček krajín najlepších pre život. Platí tu pravidlo Allemannsretten, čiže právo na prírodu pre všetkých. V praxi to znamená, že sa môžete zložiť so stanom hocikde okrem súkromného pozemku. Samozrejme, že je normálne, že po sebe pozbierate odpadky, zoberiete ich so sebou a nebudete nič ničiť. Toto právo sa aj využíva, takže sa teoreticky môžete „prestanovať“ celý čas zadarmo. V Nórsku sa platí nórskymi korunami NOK a kurz je cca 10 NOK za 1 EUR. Je tu vysoká životná úroveň a k tomu sú adekvátne aj ceny. Cenovú úroveň by som prirovnal ku Švajčiarsku. Ale nie je to nič, čo by Vás malo od návštevy tejto nádhernej krajiny odradiť. Liter nafty stojí v priemere 16 NOK, za auto v kempe zaplatíte 120 NOK, za stan ďalších 100 NOK, chatky v kempe stoja cca 850 NOK za dvoch, hotel 1000-2 000 NOK. Potraviny v supermarkete sú zhruba 2x drahšie ako u nás. Iba pre predstavu chlieb 20-40 NOK, 12 vajec 30 NOK, pomarančový džús 20-45 NOK, paradajky 30-60 NOK, fľaša vody 20 NOK. Espreso 20-30 NOK, hamburger s hranolkami v reštaurácii pri ceste cca 160-180 NOK, vo fast-food sieti je to 160 NOK aj s nápojom, veľká miska polievky 150 NOK. Za všetkých 11 trajektov dokopy som zaplatil 3 693 NOK, z toho 2 najdrahšie boli za 1 000 NOK (Bodo-Lofoty) a 880 NOK (Andenes-Senja). Čiže cena za bežný trajekt je +/- 180 NOK. Platí sa za auto a spolujazdcov, šofér ide zadarmo. Cena za prenájom auta strednej triedy na 13 dní je cca 13 000 NOK + kompletné poistenie extra. Vo Švédsku, kde som bral auto ja, to bolo o polovicu lacnejšie. Spiatočnú letenku do Štokholmu som kupoval v akcii za 50 EUR + 20kg batožina 70 EUR. V Nórsku je čiastočná prohibícia. Okrem piva, ktoré si môžete kúpiť aj v supermarkete, ale iba do 18:00 hod. za cca 45 NOK za plechovku 0,33 l, je ostatný alkohol k dispozícii iba v štátnych monopolných obchodoch Vinmonopolet. A aj tie nie sú všade. V celom meste je väčšinou len jeden. Ak ste z vidieka, môže sa stať, že k najbližšiemu Poletu budete cestovať hodinu a viac autom. Pivo v bare stojí cca 100 NOK. Podľa prieskumov to však Nórom nevadí a až 80% ich je za zachovanie týchto reštrikcií.

Z celkovo 13 dní som bol 5 za severným polárnym kruhom. Výber auta Volkswagen Passat Variant Alltrack 2.0 TDI 4MOTION DSG 140 kW/190 k sa ukázal ako skvelá voľba. Prešiel som 4 853,5 km (+558 km BB-Katowice-BB) a použil 11 trajektov, v aute som strávil 80,89 hodín (+ 8 hod. BB-Katowice- BB +3 hod. v lietadle) a spotreboval 284,57 l paliva. Dosiahol som priemernú spotrebu 5,86 l/ 100 km (počítač 5,7 l) pri priemernej rýchlosti 60 km/h. Na mojej ceste za polárny kruh som videl len časť Nórska. Ale aj to mi stačilo na to, aby som mu totálne prepadol. Určite sa na sever ešte vrátim v zime na fotolov polárnej žiary a v lete na juhozápad Nórska.