Lbfi 180800 jeep combo banner sk 1140x86px
Thumb 1 Thumb 2 wartburg 13 front side nostalgia festival 2016 2 265614 Thumb 3 wartburg 1.3 armaturenbrett Thumb 3a Thumb 4 Thumb 4a Thumb 5 Thumb 6 Thumb 7 esa awe Thumb 34 wartburg trans Thumb 1978 wartburg 610m front view Thumb 1978 wartburg 610m rear view Thumb 1978 wartburg 610m wheel 2 Thumb 1978 wartburg 610m wheel Thumb 1984 w353 4t Thumb 1986 w13lang Thumb 1986 wartburg 1.3 prototyp mit laengsmotor tourist Thumb 1986 wartburg 1.3 prototyp mit laengsmotor Thumb 1990 w13irmscher 1 Thumb 1990 w13irmscher 2 Thumb 1990 w13irmscher 3 Thumb wartburg 1 Thumb wartburg 311 3 coupe 6 9733 Thumb wartburg symbol Thumb zzz eisenach 03 Thumb zzz eisenach 40 Thumb zzz eisenach

Štvortaktný Wartburg 1.3 má 30 rokov

Na sklonku totality sa vo východnej časti Nemecka pokúšali spomaliť čas štvorvalcovým motorom z VW.

Automobilka pod hradom Wartburg, kde krátko bývala aj bratislavská rodáčka sv. Alžbeta, mala tradíciu, ktorá siahala až do roku 1889. V Eisenachu mali s výrobou áut bohaté skúsenosti. Keď po prvej svetovej vojne v roku 1919 zakázali Nemecku produkciu leteckej techniky, musela sa firma BMW pod vedením Franza Josefa Poppa hľadať ďalší výrobný program. Po lietadlách a motocykloch nasledovali logicky autá. Franz Josef Popp kúpil 16. novembra 1928 od Jakoba Schapira automobilku Dixi. Od januára 1929 začali v Eisenachu vyrábať veľmi populárny model BMW Dixi, ktorý sa predával za 2150 ríšskych mariek.

Odvtedy sa automobilka BMW úspešne rozvíjala. Druhá svetová vojna všetko zmenila. Zakladatelia ani hlavní patróni BMW nikdy neboli fašistami. S BMW spojený veliteľ vojenskej letky Ernst Udet krátko pred svojou samovraždou v decembri 1941 napísal list s vetou: „Pre letectvo nezostávalo človeku v určitej dobe nič iné, len spolupracovať s tým diablom, ak vás to len na chvíľu ochráni, aby si na vás nepochutil pri večeri.“ Ku koncu vojny Američania bombardovali nemecké továrne a polovica automobilky v Eisenachu sa premenila na trosky a šrot. Potom nasledovalo politické rozdelenie. Vedenie automobilky ostalo v Mníchove a hlavné továrenské haly na výrobu áut v Eisenachu sa ocitli v ruskej zóne. Zariadeniu automobilky hrozil podobný osud, ako firme Opel, ale nadšení a zapálení ľudia v automobilke zmontovali z rôznych dielcov, ktoré ostali v skladoch päť automobilov BMW 321 a 10. septembra 1945 presvedčili ruské velenie o životaschopnosti továrne, čo ju zachránilo. Autá sa v Eisenachu vyrábali pod vedením bývalého hlavného inžiniera BMW Alberta Siedlera, ktorému hrozili ruskí dôstojníci fyzickou likvidáciou celej rodiny. Skratku BMW neskôr zmenili na EMW.

V roku 1955 postupnou modernizáciou pôvodného DKW F9 vznikol model EMW 311, ktorý vzápätí dostal meno Wartburg 311 a potom 312. V roku 1955 vyrobili prvých 162 kusov. Po desiatich rokoch výroby vyšla z módy najmä jeho karoséria. V Eisenachu sa chystala výroba nového modelu, hoci v podstate išlo iba o vývoj novej karosérie. Ani sériovú výrobu novinky nedokázali nemeckí súdruhovia spustiť naraz, museli to robiť na dve etapy. Ešte v roku 1965 premenovali 312 na 1000 a starú karosériu montovali na vylepšený rám, nachystaný pre model typ 353. Nový rám mal pôdorys oválu s predĺženými prednými ramenami. Obe nápravy využívali vinuté pružiny. Zadné nezávisle zavesené kolesá boli vedené ramenami pripevnenými k rámu pod uhlom 64 stupňov v gumených uloženiach. Obe ramená boli spojené priečnym stabilizátorom, ktorý obmedzoval nakláňanie karosérie. Nové boli aj 13 palcové disky kolies so šírkou 4 a pol palca, ktoré pôsobili v starej karosérii takmer komicky. Na všetkých kolesách boli bubnové brzdy s oddelenými bubnami od nábojov kolies. Úplne nové bolo aj hrebeňové riadenie s tlmičom kmitov. Nepodarilo sa však vyvinúť nový motor, musel sa použiť dvojtaktný trojvalec predvojnovej konštrukcie. Podobný motor používala aj automobilka Saab a pred železnou oponou práve v roku 1965 skončil, keď sa DKW zmenilo na Audi. Vylepšený motor s objemom 992 kubických centimetrov dostal nový chladiaci systém s uzavretým okruhom a s termostatom v hlave valcov. Trojvalec mal výkon 45 koní pri 4250 otáčkach. Nové bolo aj výfukové potrubie s dvoma priečnymi tlmičmi, jedným vpredu a druhým pred zadnou nápravou. Tretí menší pozdĺžny tlmič bol aj na konci výfukového potrubia.

Veľkou udalosťou bolo, keď 1. júla 1966 začal schádzať z výrobnej linky typ 353 s novou karosériou. Wartburg 353 bol s dĺžkou 4220 o 130 milimetrov kratší, mal zhodný rázvor s predchodcom 2450 milimetrov. Sedan však mal doslova revolučné tvary karosérie s výraznými hranami. Veľmi moderné boli obdĺžnikové reflektory, smerové svetlá na predných blatníkoch a vodorovné zadné svetlá. Prekvapujúco veľký bol batožinový priestor s objemom 525 litrov, vodorovne uložená palivová nádrž za zadnou nápravou mala objem 44 litrov. Do nádrže sa liala zmes benzínu a oleja v pomere 33,3 : 1. Po dvadsiatich rokoch výroby výrobca pomer postupne upravoval a nakoniec stačil pomer olej . benzín 1:50.

Prvý pokus o štvortakt bol v roku ešte 1972 s motorom AWE 1,6 (1593 cm3). Na vývoj ostatných komponentov však neboli peniaze. Koncom sedemdesiatych rokov minulého storočia sa pokúšali Nemci dohodnúť s Čechmi aby vyrábali spoločné auto s pohonom predných kolies. Z tohto obdobia ostal prototyp 610 M z roku 1978, ktorý siluetou pripomína Škodu 120 L.

V roku 1984 dokončili v Eisenachu trojročný vývoj vlastného trojvalcového štvortaktného motora. Jeho verzie mali označenie AWE 234 a 235. Atmosféricky vodou chladený trojvalec mal objem 1191 kubických centimetrov (80,5 x 78 mm) a výkon 60 koní (44 kW). Do karosérie ho uložili pozdĺžne na pôvodné silentbloky z dvojtaktu. Motor mal ventilový rozvod OHC, rozdeľovač vzadu na konci vačkového hriadeľa a karburátor Jikov 32 SEDR . Podarilo sa vyrobiť 14 funkčných prototypov s označením. Trojvalec do sériovej výroby sa nedostal.

Rok 1988 priniesol do Wartburga štvortaktný štvorvalec z dielne VW. Už dva roky predtým vzniklo niekoľko prototypov s pozdĺžne uloženým motorom, ktorý si vyžiadal dlhší predný previs. Nakoniec vyhralo modernejšie riešenie s motorom uloženým naprieč. Svetová premiéra nového Wartburga 1.3 sa odohrala na jesennej výstave v Lipsku v hale číslo 11. Licenčný motor mal liatinový blok, hliníkovú hlavu a bol sklonený o 15 stupňov dopredu. Aby sa spolu s prevodovkou zmestil, museli konštruktéri zväčšiť rozchod predných kolies o 100 milimetrov, zväčšili teda aj rozchod zadných o 60 mm. Z objemu 1272 kubických centimetrov štvorvalec ponúkal výkon 58 koní (43 kW) pri 5400 otáčkach a maximálny krútiaci moment 96 Nm pri 3300 otáčkach. Ventilový rozvod OHC mal jeden vačkový hriadeľ poháňaný ozubeným remeňom a osem ventilov. Vôľa ventilov sa nastavovala sama hydraulickými zdvihadlami. Pri rýchlosti 90 km/h Wartburg 1.3 spotreboval podľa výrobcu iba 6,4 litra benzínu. Nové boli aj širšie pneumatiky s rozmermi 175/70 R13. Prevodovka bola stále iba štvorstupňová, limuzína i kombi mali stály prevod 4,267. Pick up Trans mal prevod kratší 4,571. Sériovú výrobu sa podarilo spustiť naplno až v roku 1989.

Posledným pokusom bol prototyp s červeným lakom v roku 1990 s motorom Renault, ktorý mal objem 1390 kubických centimetrov a výkon 80 koní (59 kW). Nadväzovala naň konečne päťstupňová prevodovka. Červený bol aj model od tuningovej firmy Irmscher nazvaný New Line, ktorý je v múzeu. Značku Wartburg to už nezachránilo. Po 152 775 vyrobených kusoch Wartburg 1.3 skočil definitívne 10. apríla 1991. Dnes v Eisenachu pod hradom Wartburg v novej automobilke za mestom vyrábajú modely Opel Corsa a Opel Adam. V roku 2020 sa tu začne výroba hybridnej verzie modelu Grandland X.